Stredisko Banská Bystrica a jeho animátori

Banská Bystrica už 10 rokov zbiera ocenenia "Najkrajšie mesto". Práve odtiaľ pochádzajú animátori Peťka a Tomáš, ktorí aktívne pomáhajú v saleziánskom stredisku v Sásovej.

Petra Vykročová

Ako ťa volajú:  Peťa
Kde funguješ, keď funguješ:  Okrem strediska doma a ešte aj v škole.
Kde bývaš:  v Banskej Bystrici, v Sásovej
Niečo o tvojej rodine:  Na prvý pohľad úplne normálna rodinka, mám dve sestry, milujúcu maminku a ocina.
Čo ťa baví: tanec, rada pozerám dobré filmy, športujem, spievam a venujem sa  deťom
Zvláštny znak: každý si ma mýli s mladšou sestrou .

Tomáš Moravec
Ako ťa volajú: kámoškovia Morčátko, ľudia s prehľadom Morčo a tí s takým menším prehľadom Topko alebo Klimo ...
Kde funguješ, keď funguješ: Snažím sa vždy a všade, ale tak najviac sa mi darí asi pri kamošoch, hokejbale a keď to fungovanie ide samo (zábava, fajn deň ...).
Kde bývaš: v rodine
Niečo o tvojej rodine: Bývam u nich.
Čo ťa baví?: hokej(bal), kalčetko, filmy
Zvláštny znak: To vám skôr povedia iní, ale na hrebeňovke ma asi nenájdete.



Čo ti dáva animátorstvo?

P.V.: Radosť a chuť do života. Vedomie, že môžem prispieť k tomu, aby budúcnosť detí a mladých bola lepšia a plnohodnotnejšia, ma robí šťastnou.

T.M.: Kamošov, viac či menej fajn pocit z mojej činnosti a jej výsledkov, názory a pohľady, pocit spolupodieľania sa na veľkom diele, skúsenosti, skúsenosti a potom ešte skúsenosti ...

Aký bol tvoj najkrajší/najhorší zážitok s deťmi a mladými?  

P.V.: Určite jeden z najkrajších zážitkov bolo, keď som sa raz ponáhľala cez mesto a zrazu som v diaľke zbadala jedno dieťa z oratka, ktoré sa celé vysmiate rozbehlo ku mne a objalo ma. Veľmi ma to potešilo a zároveň ako animátorku povzbudilo. A najhorší zážitok? Nemôžem povedať, že by som s deťmi mala nejaký najhorší zážitok, i keď boli chvíle, ktoré ma až tak nepotešili, ako napr. ich menšie bitky alebo hádky.

T.M.: Asi najhoršie je, keď ma chlapíci sklamú svojím konaním a odhadzovaním hodnôt. Najkrajší asi zmena toho predchádzajúceho správania na takú úroveň, že som potom na nich hrdý, a prejavenie ich priateľstva voči mne.

Odkiaľ čerpáš energiu?  

P.V.: Určite z modlitby, ale aj z toho, že keď vidím žiarivé oči detí a úsmev na ich tvárach, hneď zabudnem na to, čo ma to niekedy stojí. To ma naozaj dokáže povzbudiť a dodať novú energiu.

T.M.: Keď vidím, ako slnko svieti, všetko funguje a šlape, ako má, aké fajné veci robia a ako „best of" to zvládajú starší. Od kamošov, z pochvaly, z radosti, dobrej nálady a z akcií ...

Ako sa na animátorstvo pozerá tvoja rodina?  

P.V.: No nie vždy je to jednoduché, pretože vykryť rodinu, školu, stredisko, stretká, krúžky a popri tom nejaké vedľajšie záujmy, stojí veľa úsilia. A niekedy, teda aspoň mne, sa to všetko nedarí stihnúť. Iste, stane sa, že sem-tam sa aj rodičia trochu hnevajú, keď doma niečo zanedbám. No na druhej strane sú radi, že svoj čas netrávim kdesi v meste v nejakom bare a neničím si život alkoholom, drogami alebo fajčením. Sú radi aj preto, lebo sa duchovne rozvíjam a stredisko mi zároveň umožňuje nadobudnúť pozitívny vzťah k životu.

T.M.: To keby som vedel …  ale myslím, že celkom pozitívne a stále sa to bude už len zlepšovať ...

Kto je tvojím vzorom?  

P.V.: Matka Tereza, pretože milovala bez rozdielu a bola ochotná slúžiť vždy a všade, aj za cenu života.

T.M.: Elzeard Bouffier + nejakí „rošťáci" zo strediska, ale nejdem hovoriť ich mená, lebo si budú príliš veriť.

Tvoj odkaz pre čitateľov:  

P.V.: „Každej veci, ktorej venuješ svoj záujem, dávaš kúsok svojho srdca."

T.M.: Choďte von medzi kamošov, nebojte sa nových vecí (medzi nimi aj animátorstva, lebo ono sa vám to fakt potom vráti), nech žije vaše telo aj duša!


Ďakujem animátorom za ich čas a ochotu a sr. Marike za  sprostredkovanie.
Aďa Feketeová